|
||||
| Menu | ... | |||
|
Na 17. jún deti z 2. B, 3.C a 4.C netrpezlivo čakali. V deň „D“ sa vydali na cestu do „Zlatej Kremnice". Zamierili sme k hrdej kremnickej rodáčke, pani Olbrichtovej, ktorá na svoje mesto nedá dopustiť. Zaviedla nás do tajov histórie zlatého mesta. Podrobne, zaujímavo, ale i humorne nám rozpovedala o živote ľudí z Kremnice, najmä o baníkoch. Okolo starého mesta sú hradby, dnu sa vchádza bránami, dvoma baštami. Za bránou sa nám v plnej kráse ukázalo námestie, kde sa konajú kultúrne podujatia. Najvýznamnejší je každoročný festival humoru a satiry – Kremnické gagy. Prvým riaditeľom bol Július Satinský. Na jeho pamiatku tu pripevnili plastiku jeho nosa a fúzov do uličky slávnych nosov. Vyvrcholením festivalu býva odhalenie plastiky tváre jednej významnej osobnosti – slovenského umelca, ktorý vo svojom živote rozdával radosť, veselosť a dobrý humor. Dominantou námestia je Kostol sv. Kataríny, je súčasťou hradu. Prezreli sme si ďalšie historické pamiatky – morový stĺp, fontánu, hradný areál, dom mestského hudobného riaditeľa v Kremnici – Jána Levoslava Bellu. S pani Olbrichtovou sme sa rozlúčili a poďakovali za poučný výklad, ktorý sa nám vryl do pamäti. Kremnica je mestom slovenského mincovníctva. Razia sa tu minciarske produkty takmer sedemsto rokov. Patria medzi svetovú špičku. Raziareň mincí je srdcom každej mincovne. Na začiatku sme si prezreli krátky film o histórii mincovne. K vstupenke sme dostali žetón s motívom expozície a mincovne. Pozreli sme si zaujímavé exponáty starej raziarne mincí. Okrem prehliadky nám ukázali razenie žetónov, nadchli nás medaile z rôznych kovov, pamätné mince z drahých kovov. Navštívili sme priestory novej raziarne, z ktorej vyšli aj prvé slovenské mince. Mali sme jedinečnú možnosť vzhliadnuť aj na razenie mincí na moderných raziacich strojoch v novej ražebni., kde sa razia slovenské mince, ale aj mince na objednávku do celého sveta. Práve sme pozorovali výrobu mincí do Kolumbie, Srí Lanky. Na pamiatku sme si vlastnoručne vyskúšali vyraziť „zlaté mince“-prázdne žetóny na raziacom stroji – balancieri – s motívom Kremnice. Z mincovne sme sa vybrali „Po stopách histórie baníctva v Kremnici“. Prešli sme do banského múzea v Štôlni Andrej v Kremnici, ktorú nazývajú aj „križovatkou storočiami.“ Absolvovali sme dobrodružnú prechádzku časom. Štôlňou sme prechádzali v ochranných, nepremokavých plášťoch, prilbách s „čelovkami“, od 40 m do 90 m pod povrchom. Páni sprievodcovia nás oboznámili s históriou dobývania zlato-striebornej rudy, z ktorej sa v 14. a 15. storočí vyrobila podstatná časť zlata v Európe. Zaujala nás banská technika, ktorú používali v nedávnej minulosti. Potešili sme sa, keď sme vzhliadli miesto, kde sa po prvýkrát našlo zlato pri razení štôlne Andrej. Spoznali sme pracovisko z 30-tych a z 80-tych rokov minulého storočia Andrej štôlňa, imitáciu „dobývky“ zo 17.storočia s uhorským huntom, otvorenú „dobývku“ na žile Schrämem z 19.storočia, komín na Milan štôlňu a odpočiváreň pre baníkov. Odtiaľ „na skok“ sme si pozreli stred Európy v Krahuliach a túto raritu Slovenska sme si zdokumentovali. Vedeli sme, že tento deň bude plný pekných a neopakovateľných zážitkov. A naozaj sme sa nemýlili. Na výlet v Zlatej Kremnici – strede Európy, budeme dlho spomínať. Karin Ščasná
|
|||
